www.sag.sk>prazenie-kavy Už veľa rokov si meliem kávu, ale postupne som prešiel na nový „level“ - praženie :) Začalo to tým, že som raz na Vianoce dostal malé vrecko zelenej kávy. Samozrejme, vyskúšal som aj odporúčané recepty na prípravu zelenej kávy (to je teraz taká móda na chudnutie), ale ja som vedel, že aj tak skončím pri pražení :) Od môjho prvého praženia kávy už ubehlo veľa vody, a postupne som si zdokonaľoval aj techniku (a to aj v pravom zmysle slova): 1) Praženie zelenej kávy na panvici/v džezve Prvý (a aj najdostupnejší) spôsob, bol upražiť zelenú kávu na panvici - bolo to v pohode, ale kávu sa mi nepodarilo upražiť pekne rovnomerne - predsa-len prinútiť zrná aby sa opražili zo všetkých strán rovnako dá celkom zabrať... ... a tak som to mierne vylepšil, že namiesto panvice (kde bola káva rozmiestnená „na plochu“) som kávu pražil v džezve (kde bola káva „na objem“). Všimol som si totiž, že pri pražení sa zrná rozpália, a keď sú takto „v hromade“, navzájom sa zohrievajú, a praženie je oveľa rovnomernejšie, a výsledok je oveľa lepší. 2) Praženie zelenej kávy v doma vyrobenej pražičke Praženie v džezve bolo vyhovujúce, ale časom som dumal, ako to vylepšiť. Totiž, kávu bolo treba stále premiešavať, dymilo to, vyletovali šupky,... Tak som sa inšpiroval z princípu praženia v pražičkách, a vyrobil som si svoju vlastnú. Výsledok bol ešte lepší - zrná boli rovnomerne upražené, nedymilo to tak, šupky zostávali vovnútri... Oproti džezve to však malo jednu nevýhodu - nevidel som dovnútra, a tak praženie bolo založené na čase, sluchu (praskanie), vôni, dyme, a samozrejme aj na občasnej optickej kontrole (otvorenie pražičky). Vzhľadom na to, že som už mal čosi „odpražené“, nebol to až taký veľký problém. 3) Praženie zelenej kávy vo vylepšenej doma vyrobenej pražičke V doma vyrobenej pražičke som pražil dlho, ale stále som dumal nad vylepšniami. Chcel som zjednodušiť to otváranie pre optickú kontrolu, ale hlavne som si uvedomil, že tým že som použil 2 menšie konzervy, objem bol síce dosť veľký (valec bol tenší, a dlhší), ale aj tak som ho nemohol využiť celý. Keďže sa konzervy rozpájali v strede, mohol som využiť len necelú polovicu objemu. A keď sa časom už aj konzervy pokrivili, a spojenie už nedržalo tak pevne ako na začiatku, bol čas na upgrade pražičky. Takže nová verzia má otváranie zboku, káva je upražená rovnomerne, nedymí to, a šupky nelietajú tak ako pri džezve... Ešte tak vylepšiť to otváranie pre optickú kontrolu... A rozmýšľal som aj nad motorčekom - ale to by chcelo aj ten stojan... :))) 4) Praženie zelenej kávy v novej (zakúpenej) pražičke Tak toto je už celkom iný level. Pražiť na zakúpenej pražičke - to už je v podstate profesionálne praženie :))) Tento spôsob je aj najjednoduchší a najpohodlnejší. Navyše počas praženia nemusím byť stále pri tom - premiešava sa to automaticky, teplotu si to stráži samo, takže ja to len kontrolujem (niekedy sa zasekne zrno pod miešacou lopatkou, tak ho len lyžicou „za jazdy“ uvoľním), prípadne to sem-tam premiešam, ale to asi ani nie je potrebné. Takže ako vidíte, domáce praženie zelenej kávy nemusí byť až taký problém - na začiatok stačí skúsiť tú džezvu (resp. nejakú podobnú nádobku). Čo je však dôležité, nezabudnite kávu rýchlo schladiť - ja to teraz vysypem na plech, ktorý mám pripravený na lódžii, tam to potom premiešavam a rozfúkavam (zároveň tým odfúkavam šupky, ktoré potom pozametám). Hoci celé tajomstvo kávy je v jej pražení (a ja otvorene priznávam, že to ešte stále dobre neviem), tá vôňa pri mletí čerstvo upraženej kávy (na stupeň aký preferujete) je super... Dôležitá je jej čerstvosť. A na záver (aby som to zaklincoval), tak takúto super kávu, s ktorou som sa toľko narobil, potom sprzním tým, že si do nej pridám cukor a smotanu... Ach jaj. Ale keď ja sa od toho cukru v káve neviem odnaučiť...